Aj keď sú v lete dlhšie dni, vždy mám pocit, že nestíham. Priveľa lákadiel, primálo času. Najviac na to dopláca domácnosť. No keď sa mi zdalo, že väčší bordel už v byte ani nemôže byť, decká ma presvedčili, že ešte je tam málo chlpov a málo smradu. A tak doniesli domov opustené mača. Aby hneď pochopilo, že z jeho prítomnosti sa najviac teší pes, dostalo meno Guláš. 

Fakt je, že Guláš si psa okamžite zamiloval. Zatiaľ je to však láska jednostranná. Alebo povedané rečou polície, psa občas ovplyvňujú silné emócie. Ešteže Guláš má rýchle nohy a byt dostatok zákutí a škár, kam sa môže skryť. Ale inak sa zdá, že príchod mačky do domácnosti, je skvelá vec. Môj život sa razom zmenil k lepšiemu. 

Napríklad som zistila, že mačky sa dnes v priemere dožívajú 15 rokov, čo znamená, že hoci decká sa už blížia k dospelosti, syndróm prázdneho hniezda mi rozhodne nehrozí. Cica sa zjavne bude na gauči spokojne vyvaľovať ešte aj po tom, ako ony už vypadnú z domu. Taktiež sa nemusím trápiť premýšľaním nad tým, čo s ušetrenými peniazmi – kúpiť niečo do bytu, odkladať ich na dovolenku alebo si zaplatiť kurz kreslenia? Zbytočné úvahy, stačí všetko presunúť na účet veterinára. Odčervenie, očkovanie, zapálené oči... to sú len „radosti“ posledných pár dní. 

 

Prečítajte si

Vďaka Gulášovi som zistila, že milujem dlhé letné sukne. Sú ženské a neskutočne pohodlné. Vystavovať nohy v kraťasoch toto leto nemôžem. Vyzerajú, akoby som sa denne predierala malinčím. Guláš totiž trpí neomylnou predstavou, že keď sa mi každé ráno bude štverať v kuchyni po nohách, jedlo v miske bude mať oveľa rýchlejšie. Že som ho za to ešte nezabila, mala by som dostať Nobelovu cenu za mier. 

V neposlednom rade som objavila čaro „keep smiling“, teda večného úsmevu na perách. Ku každému som milá, na každého sa usmievam. Ešte totiž neviem, koho bude treba ukecať, aby prišiel Guláša nakŕmiť v prípade, že sa ešte rozhodneme užiť si v lete pár voľných dní... 

Počula som, že dáky japonský mních zozbieral 100 praktických tipov, ako byť šťastnejší a spokojnejší. Nečítala som ich, ale podľa mňa hlavným tipom je – stať sa mníchom. Čím skôr, tým lepšie. Lebo keď vám do života vkĺznu deti a zvery, tak dosiahnuť šťastný, spokojný a harmonický život, je niekedy fest ťažké. O upratanej, voňavej a čistej domácnosti ani nehovorím.