Kým prvú časť života som sa snažila na sebe makať a svoje mínusy premieňať na plusy, v tej druhej časti sa učím milovať mínusy, lebo ku mne patria. Lebo viete, mínus a mínus vždy je a bude plus.
Poznám množstvo ľudí, ktorí si tak uľahčujú svoj život, že v zásade nechodia pešo, nerobia žiadnu fyzickú aktivitu, ani raz za rok, nie sú ochotní ísť do prírody, nevylezú na kopec. Poznám ľudí, ktorí tvrdia, že sú ochotní robiť iba veci, ktoré sú im príjemné a pohodlné. Niekedy mám pocit, že už nám vôbec neslúži na pokrok a napredovanie, ale na to, aby sme mohli robiť iba to, čo chceme. Pohodlnosť nás vedie ešte k jednej nebezpečnej veci. Robeniu vecí len tak, aby sa nepovedalo.
Samota vie byť vynikajúca učiteľka. Núti nás nehľadať iné veci, o ktoré sa možno zachytiť, dáva nám možnosť iba byť. Bez kontaktov v mobile, bez zavesenia na facebooku, bez seriálov a filmov, bez kávičkovania s kamarátkou, bez drhnutia bytu, bez kopkania v záhrade. Žiadne iné činnosti, iba vy.
Spisovateľka Mária Bejdová napísala svoj debut. No nie je to ženský román, ani detektívka, nie je to ani populárna „self help“ literatúra. Je to politický román.
Zmysel pre kreativitu a obdiv k módnym trendom zdedil nemecký módny návrhár zrejme po matke, ktorá milovala svet módy.
Mnohé z nás sme chodiace čierne kroniky. Dokážeme vyfabulovať katastrofy takého rozsahu, že stroskotanie Titaniku je pri nás iba drobná nehoda. Cesta s deťmi k babičke je pra nás jazda smrti, veríme, že deti v dopravnom prostriedku môžu dostať smrtiaci vírus, že ak zjedia neumyté ovocie parazity im budú rozožierať tráviaci trakt.
Naša ťažko znovuvydobytá demokracia so sebou priniesla aj inú formu okupácie. Okupáciu hlúposťou. Ak si prečítate to množstvo nezmyslov, ktoré chŕlia internetové diskusie, ak sa zamyslíte nad názormi veľkej skupiny ľudí, ktorí obhajujú normalizáciu, netoleranciu, rôzne formy diktatúry.
Naše deti tu nie sú na to, aby nám nahrádzali porozumenie s partnerom, ani na to, aby nám robili kamarátky, či dôverníkov. Nemali by sme ich na to využívať. Sú to hostia v našom dome. A aj oni raz pocítia, že je čas zdvihnúť sa a ísť do svojho vlastného súkromia.
V našom uponáhľanom svete nie je nič dôležitejšie ako spomaliť, vypnúť všetko okolo seba a zapnúť vnútorný hlas. Stále viac viem oceniť čas so sebou bez podnetov. Lebo tých podnetov máme v bežnom mestskom živote obrovské množstvo a občas pomáha sa odstrihnúť. Uznávam pobyty v tichu a tme, uznávam, keď sa niekto sám vyberie na púť a putuje lesmi dlhé týždne.
Estetické je všetko – a teraz pozor – čo nás robí šťastnými. Ak nás toho veľa šťastnými nerobí, nebude problém v tele nevhodnom do plaviek. Takže plavky sú v podstate takou skúškou správnosti.
