Premietla som si viaceré redakcie. Väčšina z nich má mužské vedenie. V takmer každej, v ktorej som bola hoci len na návšteve, sú také “nevinné” sexistické rečičky. Od šéfov, od editorov, aj od seberovných redaktorov. Premýšľala som nad tým, že viaceré tieto hlúpe vtípky robia moji kamaráti, ktorí to tak nemyslia. Lenže ono to celé vytvára nejakú atmosféru.
Pre mňa je virálne video z Fekišoviec tak trocha obraz nás všetkých. V krajine, kde šikanu necháme bez povšimnutia. Kde sa tomu potom na videu smejeme, ale v skutočnosti mávneme rukou.
Píšem to aj niektorým politikom pod statusy. Teraz cez zimu je obľúbené písať o chlapoch, ktorí odhŕňajú cesty celé noci. Lenže je možné, že sú tam aj ženy. Pretože kedysi sa hovorilo o chlapoch, čo šoférujú MHD, a dnes je tam žien celkom dosť. A tak ich opravujem, a píšem im, že nielen chlapi odhŕňajú cesty. Nielen chlapi robia ťažké práce. Časy sa menia a treba to reflektovať aj v jazyku. Je to ťažké, ale je to dôležité.
Ku koncu roka je treba zamyslieť sa hlavne nad jednou vecou - žite tak, aby vaša smrť nebola obrovskou úľavou pre celé vaše okolie. Aby si ľudia nepovedali, že nevadí. Žite poctivo. Nie pred sociálnymi sieťami, ani pred kolegami a kolegyňami v práci, ale hlavne sami pred sebou.
Nejaké americké rádio tieto Vianoce nehrá pesničku Baby its cold outside. Je to taký duet, kde žena robí drahoty, a muž jej hovorí, že bejby, zostaň, veď vonku je zima, a ona, že nie nie, musím ísť domov.
Chudobu porazíme jedine vzdelaním, nie starostlivosťou o domácnosť.
Kým ľudia, čo okradli tento štát o milióny eur, sedia doma pri krbe v honosných vilách, v Prievidzi sudca rozhodol, že dvanásť aktivistov z Greenpeace bude stíhaných vo väzbe. Za to, že sa vyšplhali na vežu v Novákoch a vyvesili tam transparent o tom, že bane sú neekologické a znečisťujú životné prostredie.
Martinus mal akciu počas Black Friday. Mohli ste zaokrúhliť nákupnú sumu a dať tých pár drobných na Dobrého anjela. Dostali ste za to poštovné zdarma. Čo ľudia vypisovali na sociálnych sieťach, to je na psychologickú štúdiu, prisámvačku. Neprajní, zlí ľudia. A ja si niekedy kladiem otázku, či Slováci závidia ešte aj rakovinu.
Kráčala som, zahĺbená do svojich myšlienok. Premýšľala som, že by som to mohla mať aj jednoduchšie, že by som mohla mať viac peňazí, a šťastia a kamarátov, a keďže sa mi opäť ozvala platnička, že by ma mohlo v tridsiatke aj nebolieť celé telo. Zahĺbená do nezmyselnej sebaľútosti som zahla za roh a v podchode stála staručká babička.
