Navštívim Evu u nej doma a hneď viem, že sa niečo stalo. Keď sa opýtam na príčinu jej smútku, nabehnú jej do očí slzy.

Jej byt je členený a tým, že stojí v kuchynskej časti, ktorá je vyvýšená, pôsobí akoby bola na pódiu. Začína hovoriť, a začína sa aj jej monodráma.

Nevesta a svokra

„Nevedela som si predstaviť, ako bude žena môjho syna vyzerať,“ hovorí na úvod a ja viem, že jej očakávania nespĺňala od začiatku. Ešte stále dúfam, že to nie je až také zlé. Už ich prvé stretnutie nebolo najšťastnejšie, aj keď sa zo začiatku synova frajerka javila ako milé dievča. Evu však zarazil jeden okamih. Keď jej mladá žena podávala ruku na privítanie, tá ruka bola bez emócií, bez energie, bez lásky. Cudzia. Evou až striaslo. „Vieš, mala som pocit, ako keby som sa dotkla studenej ryby,“ spomína. 

Neskôr sa ale presvedčila, že energiu má. Keď sa s jej synom pohádala, hneď mu energicky pobalila kufre a bol naspäť u Evy. Najprv jej bolo syna ľúto, potom už čakala, kedy zase dôjde a dúfala, že sa k žene nevráti. No vrátil sa.

Keď zomrel Evin manžel, pochopila, že to nebude ľahké, keďže tvoria zvláštny trojuholník. Neskôr však prišiel na svet vnúčik, ktorý sa stal stredobodom pozornosti všetkých členov rodiny a preto dúfala, že dieťa napätie medzi nimi zmierni. Takmer celú svoju lásku venovala tomu najmenšiemu, ktorý je tak roztomilý! 

Nevesta, svokra a vnuk

To ale netušila, že konflikt s nevestou sa len začne! Najprv svokre začala vysvetľovať, ako sa dieťa bude vychovávať a stravovať: žiaden cukor, žiadne sladkosti, žiadna soľ. Samozrejme, akceptovala to, aj keď je názoru, že extrémy nie sú najlepším riešením. S časom nevesta od prísnych zákazov ustúpila, ale vždy sa k nim po čase vracala. Eva bola zmätená a nevedela, kedy aké pravidlá platia, kedy môže, kedy nemôže malému niečo prichystať, aby si zamaškrtil.

Podobne to bolo so stravovaním dospelých. Väčšinou dodržiavali diétu pod prísnym dohľadom nevesty. Z času na čas sa Eve zdalo, že syn s tým veľmi nesúhlasí, no nekomentovala to. Vždy, keď sa u nej doma objavili, nevesta nahlas hovorila, že mastné si nedá ani ona, ani Evin syn, ani dieťa. Ani múčne. Ani osolené, či príliš okorenené. Cukor, samozrejme, je najväčší nepriateľ.

Pozerala na syna, ktorý svojej manželke pritakával. Len, keď občas prišiel za ňou sám, vždy sa motal v kuchyni a ťahalo ho to k chladničke. Vyjedával, čo práve mala navarené. Veď jasná vec - u mamy chutí najlepšie, bez ohľadu na zdravé či nezdravé návyky! Nechávala ho v kuchyni samého, nech sa bez výčitiek svedomia naje. No keď sa blížili stretnutia v plnom počte, Eve nabiehali zimomriavky a zakaždým cítila, že sa zase niečo udeje. 

Hrozné sviatky

Najhoršie to bolo cez sviatky, lebo nevesta ofrflala aj darčeky, ktoré Eva nakúpila. Ešte horšie to bolo s jedlom. Snažila sa. Veľmi. Na Troch kráľov premýšľala, čo nakúpiť, navariť, len aby všetkým vyhovela. Rozhodla sa kúpiť drahšie jedlo (bio a eko), len aby sa vyhla konfliktu s nevestou. Od rána varila a tešila sa na ich príchod, aj keď v kútiku duše cítila napätie. A stalo sa! Sama nevie, či bola polievka príliš mastná, či príliš slaná. Zbadala len grimasu na tvári nevesty, ktorá po tom ako ochutnala lyžičku polievky odložila tanier.  Eva to vnímala, ale tvárila sa, že to nevidí. 

Potom sa jej vnúčik spýtal na Ježiška. Odpovedala tak ako tomu verí ona, no nevesta sa jej začala smiať. „Opýtala sa ma nahlas, či naozaj v tie nezmysly, tie bájky a rozprávky verím?“ popisovala nervózne Eva. Dráma gradovala - predo mnou Eva „na pódiu“ začala mávať aj rukami, ako keby gestami chcela zvýrazniť hrôzu, ktorá mala len prísť.

Všetko sa vraj rozhodlo vtedy, keď počas slávnostného obeda servírovala druhý chod. Ruky sa jej triasli ako nikdy pred tým. Keď nevesta opäť urobila grimasu po ochutnaní zemiakov, ešte nereagovala, ale keď manžela poslala do kuchyni, aby uvaril ryžu bez soli, tak to nevydržala. Opýtala sa, či sú zemiaky naozaj až také slané. Nevesta reagovala krikom. Že nič jej nevyčíta, že nech Boh je jej svedkom. Nech Evin syn rozhodne, kto má pravdu. „Kričala ona, kričala som ja, že už mám toho dosť,“ popisuje Eva. Nakoniec nevesta zavelila, že rodina odchádza a Eva zostala sama. Sama so svojimi myšlienkami. Občas aj samovražednými. Tie sa snaží odohnať. Kto by to bol povedal? Veď v rozprávkach je soľ nad zlato. 

Eva svoje rozprávanie končí a jej krik sa mení na slzy. Sadá si na „pódiu“. Opona ide dolu. Táto časť končí, ale dúfam, že druhé dejstvo bude viac optimistické - práve to s Evou preberáme. Ako by sa mala na ďalšie stretnutia v kruhu najbližších vyzbrojiť. Veď je staršia a skúsenejšia ako nevesta, a preto by to mohla zobrať do svojich rúk. Či opäť bude soľ nad zlato? Či keď, zazvoní zvonec, rozprávka bude mať štastný koniec?