Dostupnosť informácií o poskytovaní legálnej interrupcie je podľa prieskumu ženskej organizácie Možnosť voľby nízka. Zo 66 opýtaných zdravotníckych zariadení viac ako tretina spomína možnosť umelého prerušenia tehotenstva len nepriamo, 20 percent zariadení na svojich webových stránkach interrupcie nespomína vôbec. Výsledky prieskumu o dostupnosti interrupcií na Slovensku predstavila v pondelok organizácia Možnosť voľby.

Ako ďalej ukázal prieskum, komunikácia so zariadením je často náročná a keď sa žena po viacerých neúspešných pokusoch dovolá na príslušné oddelenie, ľahko sa môže stať, že potrebné informácie nedostane. Zdravotná sestra jej odporučí obrátiť sa na svojho gynekológa.

Viaceré ženy však ku gynekológovi pravidelne nedochádzajú alebo ich lekár neschvaľuje umelé prerušenie tehotenstva. Oba prípady predstavujú prekážku v prístupe k bezpečnej interrupcii a môže sa stať, že opätovné odmietnutie vyčerpanú ženu odradí.

Interrupcie: Prešovský kraj vyšiel najhoršie

Dostupnosť legálnej interrupcie je v niektorých krajoch mimoriadne problematická. V Prešovskom kraji až 8 z 11 opýtaných zariadení umelé prerušenie tehotenstva odmieta, veľká časť zdravotníckych zariadení v Trnavskom a Banskobystrickom kraji nebola schopná poskytnúť ženám jasné a ucelené informácie.

Adriana Mesochoritisová zo ženskej organizácie Možnosť voľby. Foto - archív ZVM 

Najlepšie vyšiel z prieskumu Bratislavský kraj, kde vyše dve tretiny zdravotníckych zariadení odpovedali kladne. Nedostupnosť zákroku vo viacerých regiónoch spôsobuje, že ženy sú nútené prekonávať dlhé vzdialenosti za najbližšou klinikou. V spoločnosti je zároveň stále veľmi citeľná stigmatizácia žien, ktoré sa pre umelé prerušenie tehotenstva rozhodnú. V snahe vyhnúť sa známym a predsudkom cestujú do zahraničia, často práve do Rakúska.

Interrupcie a prehlbovanie sociálnej nerovnosti

Hoci je konečná suma za legálnu interrupciu stanovená na 248,90 €, zdravotnícke zariadenia ju často bez plného vedomia svojich klientov prekračujú. Vypísanie žiadosti, negatívny PCR test či lôžko patria medzi najčastejšie skryté poplatky, ktoré ženy musia doplácať. Odhadovaná cena za interrupciu sa tak môže vyšplhať až na 414 €. Táto suma predstavuje 48 percent priemernej nominálnej hrubej mzdy mladej ženy vo veku 20-24 rokov.

Finančná náročnosť zákroku aj samotné cestovné náklady spôsobujú prehlbovanie sociálnej nerovnosti na Slovensku. Najmä ženy na pokraji chudoby tak strácajú možnosť umelé prerušenie tehotenstva podstúpiť.

Odmietnutie zákroku kvôli vierovyznaniu

Podľa prieskumu organizácie Možnosť voľby až 34 percent  opýtaných zdravotníckych zariadení umelé prerušenie tehotenstva odmieta. Náboženské presvedčenie ako dôvod odmietnutia uviedlo až 27 percent z nich. Nejde pritom o individuálne rozhodnutie lekárov, ale inštitucionálne odmietnutie poskytovania legálnej interrupcie. Pravdepodobnosť, že si všetci praktizujúci lekári v danom zariadení uplatnili výhradu svedomia je pritom mizivá.

To, že vierovyznanie nepriamo zasahuje do prístupu žien k umelému prerušeniu tehotenstva, dokazuje situácia vo viacerých nemocniciach. Nemocnice odmietajú poskytnúť legálnu interrupciu, pretože slúžia ako školiace pracovisko pre študentov z katolíckych či kresťanských univerzít. Nemocnica v Ružomberku uviedla, že zákrok neposkytuje z dôvodu spolupráce s Katolíckou univerzitou v Ružomberku na základe Zmluvy o spolupráci. Podľa informácii Možnosti voľby sa však v samotnej zmluve takáto podmienka neuvádza.

Pandémia zhoršila prístup k interrupciám

Prístup k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva sa podľa Správy o dodržiavaní ľudských práv za rok 2020 počas núdzového stavu výrazne zhoršil. Ministerstvo zdravotníctva odmietlo klasifikovať legálnu interrupciu ako nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí z dôvodu nepriaznivej epidemickej situácie neodporúčal vykonávať umelé potraty.

Hlavný odborník MZ SR pre oblasť gynekológie a pôrodníctva Miroslav Borovský, pritom s názorom ministerstva nesúhlasí a hodnotí legálne interrupcie ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Zamedzenie prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva považuje Národné stredisko pre ľudské práva za vážny zásah do reprodukčných práv žien.

Sprísnenie legislatívy je politikárčením

Tému umelého prerušenia tehotenstva podľa viacerých oslovených gynekológov využívajú politické strany v kampani. Aktuálne snahy o sprísnenie legislatívy vnímajú odborníci ako politikárčenie a nie zlepšovanie reprodukčných práv žien na Slovensku. Paradoxne práve odborníci sú z diskusie o umelom prerušení tehotenstva často vylúčení.

Okrúhly stôl ako súčasť projektu Nebuďte ticho s nami!  Foto - autorka

Väčšina odbornej obce pritom dlhodobo poukazuje na zastaranosť chirurgickej interrupcie na Slovensku a navrhuje zaviesť tzv. medikamentózne prerušenie tehotenstva. Interrupčná tabletka je bežne používaná vo svete a považuje sa za menej rizikovú a šetrnejšiu metódu prerušenia tehotenstva ako chirurgický zákrok.

Združenie Možnosť voľby, ktoré sa zasadzuje o dodržiavanie ľudských práv a presadzovanie rodovej rovnosti, zorganizovalo s podporou Národného strediska pre ľudské práva v pondelok okrúhly stôl ako súčasť projektu “Nebuďte ticho s nami!”. Témou stretnutia bolo práve predstavenie výsledkov prieskumu o dostupnosti legálneho prerušenia tehotenstva na žiadosť žien na Slovensku, ako aj diskusia o možnostiach zlepšenia situácie v oblasti reprodukčného zdravia. Stretnutia sa zúčastnili zástupkyne a zástupcovia mimovládnych organizácií, verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková, zástupkyne politických strán aj odbornej obce.