Teplá zima nám umožňuje vybehnúť von do záhrady. Čo môžeme robiť, keď sa ešte nezačala sezóna? Ak chceme mať so záhradou aj fyzický kontakt, teraz je čas na zimné upratovanie.

Zimné záhradníčenie nie je len o fyzickej práci na záhrade. Vieme si ho chystať v hlave. Najkrajšie na záhradníčení je, že ho naozaj môžeme robiť celoročne - v zime napríklad tak, že plánujeme a snívame.

Zimné práce v záhrade - príprava na sezónu

Ak ste počas hektického obdobia pred Vianocami nestihli poriadne zazimovať a poupratovať záhradu, môžete to dobehnúť aj počas teplého januára.

Pozbierajme popadané lístie, spadnuté konáre, popadané plody. Všetko nazhromaždime do kompostu alebo ak nám to pozemok dovolí, na jednu kopu, ktorá sa do jari začne čiastočne rozkladať.

Na jar materiál použijeme do vyvýšených záhonov, ktoré si môžeme vybudovať podľa tohoto návodu. Ak chceme vynechať tento medzikrok, môžeme lístie a konáre zhrnúť rovno na záhony alebo ich skompostovať a využiť ich až keď sa kompletne premenia na výživný humus. 

Plánujme a snívajme o našej budúcej záhrade

Zimný čas využime aj na plánovanie prác, keď sa začne sezóna. Naplánujem si nákup kríkov, trvaliek, urobme si návrh výsadby. Ak neviete ako, existuje veľa osevných postupov.

Môžeme si naplánovať výsev podľa tzv tratí, polykultúrny výsev, výsev zmiešanej kultúry alebo polykultúrny výsev nadivoko. Niektoré formy výsadby sa prelínajú, ale každá technika má iné pravidlá. Keďže má každý výsev má svoje špecifiká zastavíme sa pri každom z nich.

Zimné práce v záhrade - ako naplánovať výsadbu

Počas zimy máme priestor na plánovanie výsadby. Obrazok: Unsplash

Monokultúrny výsev alebo monokultúra

Je to rozloženie iba jednej plodiny na veľkej výmere. Jednostranná výsadba môže byť výhodná z hľadiska údržby a zberu úrody, kde sú lány prehľadné, rastliny jednotne veľké a preto sa takéto pole jednoduchšie udržiava a žne.

Ale monokultúrne lány plodín sú citlivé na škodcov a náchylné na choroby. Väčšinou je potrebná dodatočná ochrana v podobe pesticídov a herbicídov a musíme do nej umelo dodávať živiny.

Zmiešaný výsev alebo zmiešaná kultúra

Môže nám znieť ako polykultúra, ale má trochu iné pravidlá. Väčšinou sa plodiny sadia do rovných hriadkov, kde sa striedajú podľa vzájomných vzťahov. Tie môžu byť prospešné, ale aj negatívne.

Vzájomné kombinácie rastlín môžeme pochopiť svojim pozorovaním, ale nie včdy máme toľko času alebo skúseností. Pomôcť určiť akú plodinu skombinovať s ktorou nám pomôžu rôzne rady, ktoré nájdeme v knihách alebo na internete, ale aj špeciálne vypracované grafické návody ako ten v podobe Kolieska dobrých vzťahov.

Dobré susedské vzťahy sú obohacujúce aj medzi ľudmi a fungujú dobre aj medzi rastlinami. Pri správnej kombinácii sa rastlinky navzájom podporujú v raste alebo sa vedia navzájom ochrániť pred škodcami. Tieto jednoduché pravidlá vystihuje najlepšie susedstvo koreňovej rastliny a rastliny, kde konzumujeme nadzemnú časť ako je napríklad kombinácia mrkvy a cibule. Ešte lepší príklad je ruža a levanduľa. Silná levanduľová vôňa zmätie škodce ruže vošky a tie si ťažšie nájdu cestu k ružovému kríku.

Polykultúrny výsev alebo polykultúra

Je to výsadba mnohých druhov dokopy. Tiež sa riadi pravidlami striedania plodín alebo systémom tratí (systém výsadby do tratí viď nižšie), celkovo nám polykultúrna výsadba prináša väčšiu voľnosť pri kombinácii rastlín, v spôsobe ich výsadby aj v tom, že sa môžeme spoľahnúť na ochranné vzťahy medzi plodinami.

Skladba rastlín je veľmi pestrá, lebo si tu môžeme dovoliť vysadiť pomedzi zeleninu aj bylinky či kvetiny. Výhoda tejto metódy je, že je veľmi kreatívna a skutočne nám dovolí vymyslieť si záhon podľa svojich predstáv. Pri kombinácii rastlín sa do toho môžeme vrhnúť "po hlave" a vyskúšať si rôzne susedstvá a pozorovať, čo s čím funguje alebo nefunguje. Ale pri tomto type výsadby je lepšie, keď máme aspoň základné vedomosti, čo s čím vysadiť, aby sme z každého druhu rastliny vyťažili čo najviac z hľadiska rastu a vzájomných vzťahov medzi sebou.

Tento typ výsadby je z hľadiska efektívnosti asi najlepší, rastliny sa navzájom dopĺňajú a spolupracujú. Samozrejme, polykultúrny výsev sa hodí na menšie záhony v súkromných záhradách a na balkónoch. Na veľkých poliach by bolo komplikované uplatňovať polykultúrnu výsadbu z hľadiska zberu úrody a plánovania prác.

Divoká polykultúra alebo príroda si poradí

Tento typ výsevu je naozaj nadivoko. Sejeme tak, že rozhodíme mix semien na záhon, prikryjeme jemnou vrstvou pôdy a necháme na rastliny, aby si poradili. Náš zásah z hľadiska plánovania je tu minimálny. Ak opomenieme prípravu pôdy pred výsadbou, polievania a zber úrody, nerobíme skoro nič.

Necháme prírodu, aby pracovala sama. Táto metóda je celkom experimentálna a nie je vhodná pre povahy, ktoré majú rady vo veciach poriadok. Naopak, tu sa naplno rozvinú prírodné procesy, niečo možno nevyklíči, niečo narastie príliš, až na úkor suseda. Keď sa uvoľníme a necháme prírodné procesy pracovať, odmenou nám bude síce menšia úroda, ale za to veľa usporeného času a zážitok z pozorovania toho, ako pracuje príroda.

Foto: Unspalsh

Plánovanie záhrady začína už v zime - výsev do tratí

So slovným spojením výsev do tratí sme už asi stretli všetky. Je to metóda plánovania zeleninových záhonov na základe jej potreby hnojenia, hlavne z pohľadu dusíka. Rastliny prvej trate potrebujú čo najviac vyhnojený záhon, dokonca sa v ňom môže nachádzať časť ešte nerozloženého kompostu a hnoja.

Sem idú rastliny s najväčšou potrebou živín a dusíka. Druhá trať stále ponúka vyživnú pôdu, ale dusíka už môže byť menej. Vysadíme alebo vysejeme sem rastliny, keď pozbierame úrodu rastlín prvej trate, alebo na to použijeme záhon, ktorý bol dobre vyhnojený pred rokom a tento rok sme doň už nezasahovali.

Do tretej trate patria rastliny s najmenšou potrebou dusíka ako sú plodiny z čeľade bôbovité. Keď sa riadime týmito pravidlami sadíme tak, že na záhon vysádzame postupne plodiny prvej, druhej a tretej trate. Ak máme záhonov viac, môžeme si ich rozdeliť na tri a do každého z nich doplníme výživu podľa požiadaviek konkrétnej trate.

Tak dosiahneme záhony všetkých troch tratí naraz. Výhoda troch záhonov je, že sa nám podarí mať úrodu viacerých druhov rastlín a nemusíme čakať, kým pozbierame úrody po ich predchodcoch.

Osevný plán - rastliny 1.trate

Sadíme sem plodiny, ktoré potrebujú veľa živín, najmä dusíka ako je zeler, zemiaky, cukety, čínska kapusta , paradajky, karfiol, pór, uhorky, kel.

Osevný plán - rastliny 2.trate

Sem sa hodia aj plodiny z prvej skupiny ako sú paradajky, pór a zemiaky. Do druhej trate sa hodia všetky druhy koreňovej zeleniny, ďalej brokolica, cibuľa, cesnak,  zeler, bôb, fazuľa, červená repa, chren, kukurica, meléon, paprika, pažítka, redkvička, ľadový šalát, špenát.

Osevný plán - rastliny 3.trate

Patria sem kríčková fazuľa, hrach, tiež redkvičky, hlávkový šalát, aj iné druhuy šalátov, polníček. Dariť sa tu bude aj niektorým druhom zeleniny druhej trate ako sú napr.cibuľa, cesnak a špenát. Ideálne je sadiť ich sem v polykultúre na striedačku rastliny viažúce dusík ako je fazuľa tyčková aj kríčková, hrach alebo bôb. Aj keď rastliny tretej trate nepotrebujú tak výživnú pôdu ako v prvých dvoch prípadoch, trochu dusíka v pôde im určite nezaškodí.

Najdôležitejšie na pestovaní zeleniny je príprava pôdy. To bude náš prvý krok ešte než začneme čokoľvek sadiť. Postarajme sa najprv o kvalitu pôdy a tá sa nám neskôr odmení bohatou úrodou.