BRATISLAVA. V jej jedálničku nie je žiadne mäso, mlieko, vajcia či výrobky z nich. Nepije kávu ani alkohol. Rovnako sa stravujú aj jej deti. Manžel je vegetarián. 

„Stravujem sa vegánsky. V lete skôr raw, keďže je všade veľa ovocia a zeleniny,“ hovorí vyštudovaná architektka známa svojimi raw tortami, kurzami varenia a blogom zivotjezmena.sk o zdravej strave. Miroslava Janigová z Jelky vysvetľuje, že ide o jedlá rastlinného pôvodu, vysvetľuje.

Rodine odlišné stravovanie podľa nej život nekomplikuje. Deti zatiaľ do škôlky či školy nechodia. A vo waldorfskej škôlke, ktorú pre ne zvažujú, varia podľa nej takmer vegánsky. Je tam aj možnosť nosiť si vlastné jedlo. „Deťom veľa vysvetľujem, prečo nejeme klasické koláče alebo mäso,“ hovorí. V ústrety im vychádza aj rodina a kamaráti. „Rešpektujú naše stravovanie a na návštevách chystajú to, čo jeme,“ hovorí. Alebo si nosia vlastné jedlo.

Vrátila sa k polievkam

K raw stravovaniu sa Miroslava dostala po narodení syna. Bola unavená z prebdených nocí, keďže kávu ani energetické nápoje neuznáva, vyskúšala zeleninové a ovocné šťavy. „Neskutočne to fungovalo, zrazu aj po šesťhodinovom spánku, desaťkrát prerušenom, som normálne cez deň vládala fungovať,“ hovorí.

No od úplnej raw stravy prešla v treťom tehotenstve späť k varenému jedlu. „Zrazu som v zime na smoothie či šťavy nemohla ani pomyslieť a začala mi byť zima,“ hovorí. Postupne zistila, že sa v zime cíti lepšie, keď si namiesto ovocia dá ráno müsli s ovocím, na obed polievku či obilninu.

Raw strava je veľmi ochladzujúca, vysvetľuje, preto teraz dbá skôr na sezónnosť. Ukázali jej to aj deti – keď je chladnejšie ráno, pýtajú si na raňajky vločky, keď je teplo, tak ovocie.

Živá strava – alebo teda surová či raw, však patrí podľa Miroslavy do jedálnička každého človeka. A aj detí. „Dôležité ale je, aby sme jedálniček prispôsobili ročným obdobiam či klimatickým podmienkam,“ hovorí. Ak by sme žili v trópoch, dodáva, stravovali by sa takto po celý rok.

V našich podmienkach je to inak – v lete je ich strava prevažne surová, na jeseň, v zime a na jar prevažuje varená, vysvetľuje.

Vegánske jedlo je podľa nej jednoduché na prípravu. Raňajky má hotové za päť minút, obed za 15, rovnako i večeru. Medzitým jedia ovocie, sušené ovocie, orechy či zeleninu podľa sezóny. Ani za finančne náročné takéto stravovanie nepovažuje. „Niekto sa stravuje čo najlacnejšie a potom míňa kopec peňazí na lieky,“ hovorí.

Ovocie na kilá

Nikoleta Kováčová z Piešťan kombinuje raw a vegánsku stravu podľa krajiny a ročného obdobia. V zahraničí je tento spôsob známy aj ako Raw till 4 – celý deň sa je len ovocie, večer je vegánske varené jedlo. Takto sa stravuje už dva roky. „Veľmi sa mi zlepšilo trávenie, naštartoval metabolizmus, zmizlo akné a podarilo sa mi dostať na ideálnu váhu. Tiež lepšie zvládam stres,“ hovorí.

Rovnako sa stravuje aj jej mama. Svoje skúsenosti, rady a recepty zdieľajú na svojom webe. Viac ovocia zaradili do svojich jedálničkov aj otec s bratom, no mäsa sa nevzdali.

Jej bežný jedálniček vyzerá nasledovne: na raňajky zje 6 až sedem banánov, na obed zaradí ovocie podľa sezóny „na kilá“ či viac ako liter domácej ovocnej šťavy. Na večeru si dá buď kilo zemiakov či ryžu zo zeleninou alebo strukovinami. Niekedy však večeria len smothie či ovocie.


Raw stravovanie nie je podľa nej ani finančne náročné – mesačne ju strava vyjde na 90 až 120 eur. Ušetriť jej však pomáha rodinná záhrada.

Surové po celý rok? U nás nie

Výživová poradkyňa Michaela Bebová je k raw strave skeptická. „Dá sa o strave, ktorá nás núti konzumovať potravinové doplnky povedať, že je absolútne vhodná?“ pýta sa. Raw jedlá síce vyzerajú lákavo, no je podľa nej otázne, či dokážu zabezpečiť telu všetky vitamíny, minerálne látky či esenciálne omega mastné kyseliny a bielkoviny.

„Filozofia surovej stravy je v mnohých bodoch v rozpore s modernou medicínou i tradičným východným medicínskym systémom – ajurvédou,“ hovorí Bebová. Podľa ajurvédy je síce surové ovocie a zelenina bohaté na živiny, no môže zaťažovať a oslabovať trávenie, vysvetľuje.

„Byť raw je síce in a cool, ale raw bez vedomostí, starostlivej prípravy, plánovania a pestrosti prináša so sebou mnoho závažných zdravotných rizík,“ hovorí akreditovaná výživová koučka z Ambulancie výživy a vitality Jarmila Máťošová. Ak v horúcom počasí uprednostňujeme prirodzene surové ovocie a zeleninu, neznamená to podľa nej, že sa stravujeme raw. Raw nie je len spôsob stravovanie, ide o životný štýl, dodáva. Upozorňuje, že stravovať sa takto len miestami môže viesť k spomaleniu metabolizmu. Radí využiť odborný dohľad a zvážiť aj doplnkovú výživu.

„Pri akejkoľvek zmene stravovania musíme pamätať na to, že sme individuality. To, že je niekto raw neznamená, že aj ja môžem byť raw,“ hovorí jej kolegyňa Renáta Beláková. Takéto stravovanie neodporúča ho ľuďom s metabolickými poruchami či vrcholovým športovcom. Za nevhodné ho považuje pre deti, tehotné ženy, starších ľudí.

 

 

Pre deti nie

Za úplne nevhodnú považuje Bebová surovú stravu pre starších ľudí, mládež či deti. Tráviaci trakt starších ľudí je rovnako ako u detí o niečo náchylnejší k tráviacim ťažkostiam ako sú napríklad kŕče, vysvetľuje. Surová zelenina a ovocie má byť súčasťou jedálnička, no prikláňa sa k väčšiemu pomeru tých ľahko uvarených či podusených na pare.

Máťošová a Beláková považujú za nemožné zabezpečiť kvalitnú raw stravu pre deti so všetkými živinami pre správny rast a vývoj v našich podmienkach.

„Pri stravovaní detí môže byť surová strava vynikajúci doplnok a spestrenie bežného stravovania,“ hovorí Blaho. Zahŕňa totiž ovocie, zeleninu, aj semienka, naklíčené obilniny a strukoviny, morské riasy a kokosové mlieko – teda potraviny vhodné aj pre deti.

Upozorňuje však, že doteraz neboli vykonané žiadne dlhodobé štúdie a pozorovania takéhoto stravovania. Aj preto neodporúča, aby deti jedli výsostne surovú stravu. „Jedálniček detí by mal obsahovať aj tepelne upravené potraviny,“ hovorí. Pozor treba podľa nej dať na kvalitu orechov a ich správne skladovanie kvôli riziku plesňovej nákazy.

 

 

Len ako doplnok

Surová strava je podľa Bebovej vhodná pre ľudí z teplejších oblastí, horkokrvných jedincov, krátkodobo aj pre ľudí s nadváhou ako určitá forma diétneho režimu. V našom pásme je vhodná počas horúčav. V zimných mesiacoch sa však telo potrebuje zahriať, preto je surová strava, ktorá ochladzuje, podľa nej nevhodná.

„Ukážte mi lyžiara či iného športovca, ktorý podstupuje tvrdé tréningy v mínusových teplotách a dokáže sa uspokojiť so surovou stravou,“ hovorí. Nemyslí si tiež, žeby ľudia zo severských krajín ako Švédsko, Rusko či Kanada dlhodobo profitovali zo surovej stravy.

„Raw stravovanie je ideálnym doplnkom či krátkodobou náhradou k bežnému stravovaniu. Ide o vynikajúci spôsob ako zaujímavou formou dostať do seba každodenný príjem čerstvého ovocia, zeleniny či orechov,“ hovorí nutričná poradkyňa Eva Blaho zo školy varenia Jem iné. Ide podľa nej o vhodný typ stravovania hlavne v letných mesiacoch, keď je sezóna ovocia a zeleniny. Ani ona však takéto stravovanie neodporúča dlhodobo chorým ľuďom a tým, čo prekonali vážne ochorenie.

Dostatok živín pri takomto stravovaní závisí podľa nej od kvality potravín a trávenia. Výhodu vidí v dostatku vitamínov a minerálov z čerstvej stravy. No niektoré z nich sa lepšie vstrebávajú po tepelnej úprave, dodáva. Raw stravovanie okrem sušenia využíva aj kvasenie a nakličovanie, vysvetľuje – pri takomto spracovaní sa uvoľňujú živiny, ktoré inak nie sú dostupné.

 

Prečítajte si aj Najlepšie jedlo pre deti? Doma varené

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.